Rozhovor s členkou rady Institute for Anarchist Studies
21. november 2006
Minulý týždeň sme v krátkosti písali o Institute for Anarchist Studies (IAS). Teraz ponúkame obsiahlejší rozhovor s Andreou Schmidt, členkou rady IAS, v ktorom približuje vznik a spôsob fungovania tejto organizácie.
1. Na vašej webovej stránke si ľudia môžu prečítať, že IAS vzniklo v roku 1996. Bola táto myšlienka podporovať anarchistickú teóriu formou grantov úplne nová alebo vás inšpirovala nejaká iniciatíva z minulosti?
Neviem do akej miery bola táto myšlienka nová. Určite to vyplynulo z kritických úvah o slabinách anarchistického hnutia. Chuck Morse, zakladateľ IAS, bol presvedčený o tom, že aby anarchistická vízia mohla skutočne zmeniť spoločnosť, potrebujú sa anarchisti zaoberať súčasnými problémami dôslednejšie a komplexnejšie. IAS teda bolo založené ako súčasť tohto „projektu“. Inštitút bol založený s tým, že bude fungovať viac rokov a podporovať radikálnych autorov, ktorí sa chcú zaoberať rôznymi otázkami takým spôsobom, ktorý posúva anarchistickú a anti-autoritársku teóriu dopredu.
2. Aké boli vaše začiatky? Koľko ľudí rozbiehalo tento projekt a aká bola ich pôvodná predstava? V čom vidíš najväčšiu zmenu?
No, pôvodne dal Chuck dokopy správnu radu z deviatich ľudí. Myšlienkou bolo osloviť určitý počet ľudí, ktorým je tento projekt sympatický, či by neprispievali každoročne do IAS, a potom rozdeliť zozbierané peniaze autorom, ktorých práce by rada vybrala z podaných žiadostí.
Táto základná myšlienka sa veľmi nezmenila. Cieľom IAS je stále podporovať anarchistických autorov v navrhovaní riešení súčasných problémov a tým podporovať rozvoj súčasného anarchizmu, ktorý ide do hĺbky, je efektívny a mení sa. Ale spôsob akým to robíme sa v mnohom zmenil.
Predovšetkým sme si uvedomili, že pomoc autorom nemôže byť obmedzená len na finančnú podporu. Veci ako solídna editorská podpora a vytváranie fór, na ktorých môžu prebiehať teoretické debaty a diskusie o anarchistickej vízii a praxi sú tiež veľmi dôležité. Sú zvlášť dôležité pre autorov, ktorí nepôsobia v akademických inštitúciách. Tie svojim študentom a profesorom často umožňujú publikovať v odborných časopisoch, navštevovať konferencie či diskutovať na hodinách.
A tak sme začali klásť väčší dôraz na vlastný vydavateľský projekt – Perspektívy anarchistickej teórie. „Perspektívy“ začali ako informačný bulletin IAS. Počas rokov sa z neho vyvinul kvalitný odborný časopis, ktorý vychádza dvakrát do roka. Naše posledné číslo malo 80 strán. V rámci tohto časopisu môžeme prehlbovať prácu s autormi, ktorým poskytujeme grant a tiež s tými, ktorým sme ho neposkytli - môžu využiť editorskú prácu a priestor na publikovanie.
Tiež sme začali s finančnou podporou každoročnej konferencie s názvom „Oživovanie anarchistickej tradície“ vo Vermonte. Začala pred šiestimi alebo siedmimi rokmi ako vedľajší projekt IAS organizovaný členmi rady Cindy Milstein a Johnom Petrovatom. Konferencia je každý september v Strednom Vermonte a jej cieľom je poskytovať odborný priestor, v ktorom je možné kriticky hodnotiť a zároveň posilňovať sociálnu a politickú tradíciu anarchizmu. Prebiehajú tu debaty, panelové diskusie, prezentácie, umelecké výstavy, malé distro kníh, premietajú sa filmy. Je to skutočne skvelá príležitosť vymeniť si poznatky s anarchistami. Ich analýzy vychádzajú z rôznych tendencií a sú založené na rôznych postupoch a kontextoch. Tieto „konfrontácie“ však prebiehajú konštruktívne a so vzájomným rešpektom.
Niekoľko členov tiež zorganizovalo cyklus seminárov na rôzne témy vo svojich mestách. Dúfame, že podobných akcií bude v budúcnosti viac. Toto sú fóra, ktoré môžu anarchistom pomôcť posunúť diskusie dopredu.
No, a tiež sme teraz hostiteľmi „Speakers Bureau“. Prostredníctvom neho sa môžu jednotlivci alebo skupiny skontaktovať s viac než tuctom prednášateľov, mnohí sú naši uchádzači, ktorých sme podporili alebo členovia IAS, a pozvať ich prednášať. Nájdu sa tu ponuky na prednášky o černošskom anarchizme, queer teórii, antiimperialistických bojoch, priamej demokracii a to je len pár tém.
3. Ešte jedna „historická“ otázka: Akú máte organizačnú štruktúru a ako sa vyvíjala táto stránka IAS. Viem, že odpovedať na túto otázku asi zaberie trošku viac času, ale keďže IAS vystupuje ako súčasť anarchistického hnutia, zaujímalo by nás, ako prebieha rozhodovací proces, výber úspešných žiadostí, tvorba časopisu, webu a pod.
Pôvodne pozostával IAS zo správnej rady, ktorá sa stretávala dvakrát do roka, aby rozhodla o závažnejších otázkach, programe organizácie a jej smerovaní. Každodennú prácu mal na starosti jeden z členov – v podstate „správca“. Tá istá osoba alebo (občas) dvaja ľudia, boli zodpovední za informačný bulletin.
Táto situácia sa postupne zmenila, sčasti kvôli tomu, že sa náš program rozrástol. Členovia rady dnes majú oveľa aktívnejšiu úlohu – v konkrétnych projektoch, ale aj v priebežnom rozhodovaní a činnostiach, ktoré udržujú organizáciu v chode.
Stále sa snažíme riešiť naše hlavné otázky ohľadne smerovania organizácie, nových projektoch a nových prihláškach na stretnutiach správnej rady (dvakrát ročne). Snažíme sa o konsenzus, keď potrebujeme, tak hlasujeme. Čiže, proces rozhodovania berieme veľmi vážne. Rozhodnutia o grantoch sú zvlášť dôkladné a zaujímavé – keď vyhodnocujeme návrhy uvedomujeme si rozdiely medzi našimi politickými záujmami. Tieto diskusie si veľmi cením!
Pracovné rozhodnutia v rámci projektov majú na starosti rôzne pracovné skupiny. Takže rozhodnutia o konferencii sú ponechané na dvoch ľudí, ktorí ju organizujú, trojčlenná redakčná rada pre budúce číslo Perspektív rozhoduje o danom čísle a pod. Samozrejme, všetci spoločne vyhodnocujeme výsledky našej činnosti a projektov a diskutujeme o nových nápadoch a ďalšom smerovaní. Ale každodenné rozhodnutia sú ponechané na ľudí, ktorých práce sa aj týkajú. To isté platí pre administratívnu prácu.
4. Mňa osobne zaujala vaša činnosť hlavne tým, že umožňujete A-intelektuálom využívať príspevky z vnútra A-komunity a tak sa oslobodiť od žiadania zakamuflovaných grantov od rôznych „kapitalistických“ nadácií. Sú však aj iné pohľady na takéto poskytovanie grantov. Niektorí anarchisti sú na pochybách, či samotné poskytnutie grantu nie je niečo ako „platenie“ za činnosť v hnutí, čím sa žiadateľ vlastne dostane do „zamestnaneckého“ vzťahu. Stretli ste sa už s týmto názorom? Ako to vidíte vy ako kolektív?
Ešte sme sa nestretli s tým, že by to bol pre niekoho problém . Myslím, že by sme nesúhlasili s tým, že je to zamestnanecký vzťah, pretože neurčujeme, čo má autor písať ani ho nekontrolujeme. Vyberáme si projekty, ktorým udelíme grant, ale potom má autor úplnú slobodu. Samozrejme, očakáva sa, že výsledok sa bude týkať toho, čo bolo navrhované v žiadosti. Hotový projekt môžu používať kdekoľvek, akurát, že aj my si nárokujeme ho publikovať v celom znení alebo jeho časť v Perspektívach. Žiadnym spôsobom však jeho/jej prácu nevlastníme, vlastní ju autor/ka.
5. Vo vašom vyhlásení píšete, že podporujete práce, ktoré „prispievajú k rozvoju anarchistického hnutia“. Akým spôsobom a podľa akých kritérií posudzujete žiadosti?
Táto otázka mi pripomenula niečo v čom sa naša činnosť zmenila. V minulosti sme poskytovali granty pre knižné projekty. Teraz je jedným z hlavných kritérií dĺžka eseje, aj pre preklady. Okrem tohto nemáme iné fixne stanovené kritériá, skôr priority.
Autori nemusia byť anarchistami, aby získali grant. Musia ukázať, že vedia dobre písať, alebo v prípade prekladateľov, že vedia prekladať. Hľadáme takých autorov, ktorí sú nadšení a majú skúsenosť s témou, o ktorej chcú písať. Napríklad, ak si pozeráme prihlášku od niekoho, kto chce písať o organizačných stratégiách protivojnového hnutia, určite sa budeme pýtať, či je uchádzač súčasťou tohto hnutia. Jednou z našich priorít je podporovať projekty, ktoré vychádzajú zo sociálnych hnutí, teda z problémov, ktoré pred ľuďmi v týchto hnutiach vzniknú počas ich bojov a práce, a na ktoré sa pokúšajú nájsť odpovede.
6. Keď sa k vám dostanú hotové práce, ste spokojní so svojím výberom? Máte svoje srdcovky a naopak diela, ktoré vás úplne sklamali?
Samozrejme.
7. IAS pôsobí už desiaty rok. Za toto obdobie sa pohlo aj samotné hnutie. Vidíte nejaké rozdiely medzi témami, ktorými sa zaoberali autori v prvých rokoch činnosti a témami, ktoré si vyberajú teraz?
Dobrá otázka. Myslím, že podporované práce boli vždy pestré a vždy boli od autorov z celého sveta. Zmena ani nie je v tom, že by sa progresívne menili témy, skôr sa v témach prác odzrkadľujú problémy, na ktoré sa hnutie v tom danom období zameriava. Napríklad od roku 2000 môžeme vidieť, že sa práce snažia explicitne teoreticky podchytiť antiglobalizačné hnutie a globalizáciu ako takú. Tiež je veľmi zreteľný vplyv 9/11, spustenie „vojny proti terorizmu“, ako aj ekonomická situácia v Argentíne a sociálne hnutie, ktoré na ňu reagovalo.
8. Čo prináša participovanie na činnosti IAS jednotlivým členom osobne?
Nemôžem hovoriť za všetkých členov správnej rady. Čo sa mňa týka, práca pre organizáciu, ktorá existuje už desať rokov a nezdá sa, že by sa blížil jej koniec, je pre mňa sama hodnotná. Veľmi sa to totiž líši od iných anarchistických organizácií či projektov, na ktorých som participovala – z rôznych dôvodov boli prechodné, mali skôr neformálnu štruktúru, ktorá nie je vhodná na dlhodobé fungovanie. A čítanie prác z minulých rokov, či príspevkov do Perspektív, počúvanie diskusií na konferencii a dohadovanie sa s inými členmi rady je veľmi podnecujúce a preto zaujímavé.
9. Môžeš nám povedať nejakú mini-štatistiku? Koľko žiadostí dostanete a koľko z nich schválite?
Samozrejme. Odkedy sme začali udeľovať granty pre práce esejovej dĺžky, dostali sme približne 30–35 prihlášok na jedno kolo. Každé kolo, teda dvakrát ročne, poskytujeme dva až štyri granty. Vlastne, väčšinou tri.
10. Myslíš, že teória môže pomáhať a aj pomáha priamym bojom v rámci hnutia? Nie sú konferencie len akumulovanými teóriami, ktoré majú ďaleko od praxe?
Aby bol náš boj efektívny, potrebujeme mať predstavu o cieli tohto boja a ako najlepšie bojovať, aby sme dosiahli cieľ. Potrebujeme stratégiu. V tých lepších prípadoch sú konferencie a časopisy priestorom uvažovať a debatovať o našich cieľoch a stratégiách, na základe našej práce a skúseností v hnutí. Nemali by byť priestorom mimo „hnutí“ – ale len taktickými fórami, ktorých cieľom je pomôcť nám tvarovať tieto „hnutia“. Slovo „pomôcť“ je tu kľúčové. Konferencie a články sú len jedny z mnohých spôsobov ako dopomôcť sociálnym bojom k efektivite. Nemali by sme ich považovať za jediný spôsob alebo „ten najdôležitejší spôsob“, alebo za samotný boj. Myslím, že neriskujeme oddialenie sa od ideálu praxe, pokiaľ si toto budeme uvedomovať, skromne hodnotiť svoj prínos a podporovať teoretické práce, čo najviac založené na skúsenosti.
11. Keď som si pozerala zoznam schválených projektov, všimla som si, že všetky sú písané alebo prekladané do angličtiny. Je angličtina jedno z kritérií pri schvaľovaní projektu? To by bola škoda hlavne pre hnutia v iných krajinách, ktoré by mali väčší prospech z autorských publikácií v materskom jazyku. Nerozmýšľali ste nad podporovaním prekladov z angličtiny do iných (nesvetových) jazykov?
Nie, angličtina nie je kritériom. Veľmi vítame prihlášky na projekty písané v inom jazyku než je angličtina. Napríklad sme pomohli pri financovaní knihy o argentínskych sociálnych hnutiach Horizontalidad zostavovanej Marinou Sitrin, ktorá bola prvý krát vydaná v španielčine. A zvažujeme financovanie hocijakých prekladov z akéhokoľvek a do akéhokoľvek jazyka. Pravdupovediac, sme sa práve rozhodli podporiť Imad Mortada, libanonskú aktivistku, ktorá sa chystá preložiť knihu Davida Graebera „Fragments of Anarchist Anthropology“ do arabčiny. Takže nevyžadujeme, aby boli práce písané v angličtine. Prihlášky však musia byť v angličtine, keďže sme ako prevažne anglicky hovoriaci kolektív v tomto smere zlyhali.
12. Kde ty ako jednotlivec vidíš nedostatky alebo rezervy IAS, ktoré by si chcela v budúcnosti vyriešiť?
Želám si aby sme mohli udeľovať väčšie granty. Dúfam, že na tomto budeme pracovať ako na dlhodobom cieli. Tiež, napriek našim prioritám pri udeľovaní grantov, je väčšina prihlášok a príspevkov do Perspektív od mužov, ktorí pracujú v akademickom prostredí. V tomto by som uvítala zmenu.
13. Prejavujú jednotliví prispievatelia hlbší záujem o výber jednotlivých projektov a o chod organizácie? Máte notorických prispievateľov?
Noam Chomsky zvykol prispieť a on je pravdepodobne najnotorickejším. Aj keď to vlastne záleží od skutočnej identity Anonyma 1 až 7!
14. K čomu by ste motivovali anarchistov v iných krajinách? Aby podporovali IAS alebo vznik podobných projektov v ich regióne (Východná Európa, Južná Amerika,...Madagaskar ?)
Určite to druhé! IAS samozrejme chce byť globálnou organizáciou v tom zmysle, že chceme podporovať projekty z celého sveta, aby sme tak podporili dialóg medzi anarchistami a anti-autoritármi vo svete. Ak má byť anarchistická prítomnosť a budúcnosť vôbec mysliteľná, musí byť založená na medzinárodnej solidarite. (Ako je táto solidarita definovaná, to už je druhá otázka). Je však aj pravdou, že sme dosť sústredení v Severnej Amerike (severovýchodná časť USA a Quebec, aby som bola presná). To znamená, že na rozdiel od skupín v iných častiach sveta máme prístup k značným prostriedkom a tak sa patrí ich čo najviac redistribuovať. Znamená to však aj to, že mnohé dôležité spôsoby podpory nemôžeme autorom z iných krajín poskytnúť – napríklad editorská pomoc v inom jazyku, fóra na ktorých by mohla byť práca prezentovaná alebo podobné konferencie ako RAT. Takže je naozaj veľa dôvodov, prečo vytvárať podobné projekty v iných častiach sveta, ak v tom miestni anarchisti vidia zmysel.
15. V prípade, že by sa našla skupinka nadšencov, ktorí by chceli vytvoriť niečo podobné, aká by bola vaša rada pre nich? Aké sú najväčšie hrozby či ťažkosti, ktorým budú musieť čeliť?
Veľkou výzvou je samotné budovanie organizácie – myslím, že to vždy v sebe obsahuje povedať si, do akej miery chceme a potrebujeme byť byrokratickí, do akej miery sme schopní byť flexibilní. Je to ešte záludnejšie, ak si na tieto otázky chce odpovedať anarchistická organizácia so svojou oprávnenou kritikou a nedôverou k byrokracii.
Ak by naozaj chceli založiť podobnú organizáciu, tak nás môžu kontaktovať a spolu môžeme vychytať všetky muchy: info(zavináč)anarchist-studies(bodka)org.
S Andreou si písala Michaela Janigová (Priama akcia – Bratislava), jar 2006