MY ZA KRÍZU PLATIŤ NEMIENIME! - ako sa postaviť ku kríze
13. november 2008
Najdôležitejšia téma roka: globálna finančná kríza a jej dôsledky. Politici a ekonómovia majú jasno: počas krízy sa jednoducho musíme pripraviť na prepúšťanie. Bude sa menej kupovať, menej vyrábať, a my budeme vo výrobnom procese zrazu nadbytoční. Ak budeme mať šťastie, bude nám hroziť iba pokles reálnych miezd, ktorý sa, ako inak, zdôvodní krízou. Netreba byť géniom, aby sme pochopili, že následky krízy ponesieme hlavne my, obyčajní ľudia, lebo máme najmenšie možnosti, ako sa chrániť.
Na Slovensku sa nič vážne nedeje, tvrdia
Kríza sa nás vraj veľmi nedotkne. Slovenská ekonomika je vraj pomerne zdravá. Ak je však hromadné prepúšťanie v US STEEL a vo firmách v autopriemysle (Ribe Nitra, Dura Stupava, Johnson Controls), strojárstve (PPS, Embraco), stavebníctve atď., len začiatkom prejavov krízy, čo nás vlastne čaká o niekoľko mesiacov. A ako sa na to pripravíme?
15. november 2008 – ako ďalej, kapitalizmus?
Krízy sú prirodzenou súčasťou kapitalizmu. A rozhodne ich nespôsobujú špekulanti, ako sa tvrdí. Vlády sa s nimi pravidelne moria každých pár rokov už od 70. rokov minulého storočia. Ropné šoky, kríza v 80. rokoch, investičné bubliny... Vždy sa nejako podarilo zachrániť tento systém. Rovnako je to aj teraz. Ako dať vzniknutý chaos čo najrýchlejšie do poriadku a zároveň vytvoriť nové pravidlá globálneho kapitalizmu? Na to sú stretnutia politických a ekonomických špičiek. Najbližšie sa uskutoční 15. novembra vo Washingtone stretnutie zástupcov dvadsiatich najväčších ekonomík sveta (G20)
... a ako ďalej my?
Za posledný mesiac u nás prebehlo niekoľko verejných stretnutí rôznych neoliberálnych ekonómov a politikov. Na nich rozoberali krízu z hľadiska trhu a štátu. Ľudia pri moci organizujú stretnutia, na ktorých riešia záchranu systému, ktorý im produkuje zisky (a moc). Čo robíme my, pracujúci, ktorých sa tieto rozhodnutia priamo dotknú? Napriek tomu, že veľa z nás v súkromí frfle, nikto z nás nič podobné nezorganizoval. Čo však nebolo, môže byť. Musíme však o sebe vedieť.
Dôvod, prečo by sme mali vytvárať medzi sebou kontakty, stretávať sa a deliť o skúsenosti v súčasnej situácii, sa nijako nelíši od dôvodov politikov, ekonómov a biznismenov. Oni vedia, že je nutné vyjasniť si, čo sa má diať a ako majú reagovať. Uvedomujú si svoje záujmy a potrebu presadzovať ich. Sú to však ich záujmy, nie naše. Aj tým zarytejším zástancom trhu spomedzi nás to dobre ilustruje každé prepúšťanie, či už kvôli kríze alebo nie. Pracujúci zvyčajne chcú prácu, mzdu a istoty. Zamestnávatelia zase naďalej dosahovať zisk. Neexistuje tu žiaden spoločný záujem. Zamestnávateľ sa cez zamestnávateľské organizácie a federácie môže dovolávať ochrany u politikov. My máme odbory. Rovnaké, aké v Čechách nedávno povedali, že v kolektívnom vyjednávaní znížia svoje požiadavky. Ako sa nás zastanú? Odpoveď nie je ťažké uhádnuť. Pamätáme si, ako sa za nás postavili v 90. rokoch, keď politici a podnikatelia reštrukturalizovali ekonomiku. To, čo vtedy brzdilo akcie, ktoré si želali mnohí zamestnanci a radoví členovia odborov, nebola neschopnosť konať, ale politika a ideológia odborových zväzov. Myslíme si, že teraz budú konať rovnako ako napr. české, britské či americké, ktoré nemajú problém s upúšťaním z požiadaviek a delením sa o bremeno krízy.
Myslíme si, že namiesto spoliehania sa na zástupcov a „odborníkov“, by sme mali rozvíjať vzájomnú pomoc. Začnime vytvorením siete kontaktov, ktorá by mohla viesť k:
• výmene informácií o prejavoch krízy v našom okolí
• výmene skúseností z prípadných sporov na pracoviskách a inde
• budúcim stretnutiam, diskusiám a konkrétnym solidárnym akciám
Je to samozrejme len jedna z možností. Dôležité však je, aby sme sa začali spoliehať sami na seba.
Starajme sa o seba, ešte sa budeme potrebovať
Nám nikto nesľúbil záruky v tejto kríze a ručenie úspor na účtoch je v prvom rade snahou včas zabrániť panike. Nikto nám nedá štedré odstupné, keď prídeme o prácu. Dostaneme len to, čo si vybojujeme. Naproti tomu, banky a podnikateľov sa pokúša zachrániť štát.
Niektorí z nás budú hľadať akú-takú pomoc u odborov, iní sa spoľahnú na riešenia politikov, ďalší jednoducho prehltnú to, čo príde, a povedia si, že sa s tým aj tak nič nedá robiť. A niektorí sa rozhodnú riešiť problémy (nielen) na pracovisku spoločne so svojimi kolegami a kolegyňami.
Politici, šéfovia a bankári sa starajú o to svoje. A to by sme mali robiť aj my. Bez ohľadu na to, ako a či vôbec sa im podarí zachrániť ich systém, problémy nepominú. Vždy budú vyvolávať nespokojnosť a snahu riešiť ich našimi vlastnými silami.
Preto musíme o sebe vedieť, mať medzi sebou kontakt a pomáhať si. Dúfame, že kríza bude k tomu podnetom.
Nikto za nás nevyrieši narastajúce problémy podľa našich záujmov a predstáv. Len my sami.
Na webstránke budeme aj naďalej informovať o kríze, jej dôsledkoch (aj príčinách), podnecovať k vytváraniu kontaktov medzi pracujúcimi a prinášať správy o štrajkových a iných akciách zo zahraničia.
Stiahni si, vytlač a rozšír materiály ku kríze ako sa len dá. Pozri článok Plagáty, letáky, dotazník a internet - tipy na rozšírenie informácií o kríze a jej prejavoch.
Čoskoro bude hotový aj plagát a formulár, sleduj web.
Ďalšie zaujímavé články:
Výzva PA: „My za krízu platiť nemienime!“ Možnosť aktivít na Slovensku aj v ČR
Veľká Británia v štrajkoch: chyby roku 2007