Južná Kórea: Štrajkujúci v Ssangyong Motors pritlačení k múru
18. júl 2009
Zaujímavý článok od známeho libertínskeho marxistu a aktivistu Lorena Goldnera zo 17. júla, v ktorom analyzuje 8-týždňový štrajk v továrni Ssangyong Motors v meste Pyeongtaek. Konflikt stále prebieha a autor sa zamýšľa nad aktuálnou situáciou, ktorá vedie k izolácii štrajku, a to aj napriek podpore pracujúcich z iných tovární.
Štrajkujúci v Ssangyong Motors pritlačení k múru
(Nasledujúci článok podáva „iba fakty" - je založený na komunikácii s pracujúcimi a inými aktivistami zapojenými do konfliktu.)
Štrajk v Ssangyong Motors v Pyeongtaeku (Južná Kórea, neďaleko Soulu) prebieha už ôsmy týždeň a situácia štrajkujúcich je stále zúfalejšia.
Stručné zhrnutie situácie (nadväzujúce na moju správu z 19. júna):
Vlastníkom Ssangyong Motors je s podielom 51% čínska SAIC (Shanghai Automotive Industry Corporation). Vo februári táto spoločnosť požiadala o vstup do konkurzného konania a reštrukturalizáciu, ponúkajúc továreň v Pyeongtaeku ako zálohu za ďalšie pôžičky, aby sa mohla pozviechať z bankrotu. Súd schválil konkurzný plán, ktorého súčasťou bolo aj znižovanie stavov zamestnancov.
Súčasný štrajk sa začal 27. mája po tom, čo firma aj napriek protestom pracujúcich proti prepúšťaniu oznámila nútený odchod 1700 zo 7000 zamestnancov do dôchodku a okamžité prepustenie 300 príležitostných pracujúcich. Zamestnanci, ktorí mali byť prepustení, okamžite obsadili továreň (1) a žiadali, aby bolo zrušené akékoľvek znižovanie stavov, krátenie pracovného času a outsourcing. Kórejský zväz kovákov (KZK) podporil okupáciu, ale vyjednávania sa snažil obmedziť výlučne na problém prepúšťania. (2)
V polovici júna sa na okupácii podieľalo asi 1000 zamestnancov, pričom manželky a rodiny im poskytovali stravu. Vláda a firma vyčkávali, čiastočne aj pre širšiu politickú krízu krajne pravicovej Leeho vlády, pre ktorú nedošlo k okamžitému masívnemu útoku polície a najatých násilníkov. Odvahu na ofenzívu nabrali po dvoch týždňoch. Robotníci sa vyzbrojili kovovými tyčami a zápalnými fľašami.
26. a 27. júna sa začal mohutný útok vlády a zamestnávateľa, pri ktorom sa najatí násilníci, štrajkokazi a poriadková polícia pokúsili obsadiť továreň. Po násilnom boji, v ktorom bolo veľa ľudí zranených, sa im podarilo obsadiť hlavnú budovu. Okupujúci zamestnanci sa podľa defenzívneho plánu, založeného na presvedčení, že polícia nebude striekať slzný plyn v oblasti s vysokým rizikom požiaru, stiahli do farbiarne. (V januári došlo v Soule počas konfliktu s políciou k požiaru, pri ktorom zahynulo päť ľudí, čo viedlo k niekoľkotýždňovým nepokojom.)
Firma pochopila, že odpor pracujúcich je vytrvalý, a nasledujúci deň vydala prehlásenie v zmysle, že násilia už bolo dosť. Polícia a najatí násilníci sa stiahli. Firma naliehala na vládu, aby sa priamo zapojila do vyjednávania. Koncom júna nakoniec došlo k zastaveniu dodávok vody v celom objekte.
Represívne zložky zasiahli opäť 11. júla na základe súdneho príkazu. Na miesto prišla poriadková polícia s cieľom obsadiť továreň (okrem farbiarne) a obkľúčila ju.
Už od útokov z 26. a 27. júna, kedy bola ofenzíva zameraná na izoláciu bojov v Ssangyongu a ukončenie štrajku, prebiehali mimo továrne solidárne akcie s cieľom získať širšiu podporu: demonštrácie v centre Soulu a Pyeongtaeku, ktoré organizovali hlavne rodiny; štvorhodinový generálny štrajk KZK, počas ktorého sa kováci okolitých tovární zhromaždili pred bránou Ssangyongskej továrne; a v dňoch 4. a 11. júla Kórejská konfederácia odborových zväzov (KKOZ) organizovala na podporu štrajku v Ssangyongu celonárodné zhromaždenia. Tieto akcie však mali veľmi slabú účasť a vedenie odborov KZK váhalo iniciovať mohutnejší štrajk. Aktivisti si myslia, že vedenie KZK a KKOZ sa viac zaoberá nadchádzajúcimi odborovými voľbami. (11. júla tiež 927 aktivistov podstúpilo jednodňovú hladovku v centre Soulu.) (Z mojich skúseností v Kórei za posledné štyri roky sú toto prevažne rituálne akcie, ktoré zriedkakedy ovplyvnia výsledok konfliktu.)
Dňa 16. júla sa nakoniec 3000 členov KZK zhromaždilo na podporu ssangyongského štrajku pred radnicou v Pyeongtaeku. Keď sa po zhromaždení pokúsili dostať do továrne, zastavila ich polícia a 82 pracujúcich na mieste zatkla. (3)
Jedno s druhým, šance na seriózne rozšírenie štrajku do ostatných tovární vyzerajú chabo. Aktivisti cítia, že aj keby KZK vyhlásil generálny štrajk, zúčastnilo by sa ho iba niekoľko okresov. Zamestnanci automobilky Hyundai sú tiež uprostred vyjednávania. Neďaleké dodávateľské fabriky už prešli reštrukturalizáciou a je nepravdepodobné, že sa zmobilizujú.
Loren Goldner
Poznámky:
(1) Podľa jedného aktivistu, ktorý kritizuje rolu odborov, sa zdá, že KZK má naďalej kontrolu nad štrajkom. V protiklade k úlohe odborov počas boja vo Visteone vo Veľkej Británii a počas demontáže amerického autopriemyslu, KZK oveľa viac podporuje nelegálne akcie, ako je obsadenie továrne a prípravy na jej ozbrojenú obranu. Na druhej strane, sústreďuje sa na požiadavku neprepúšťania a tlmí iné, napríklad požiadavku istoty zamestnania pre všetkých a odmietnutie outsourcingu. Z článku LG z 19. 6. 2009
(2) Jadro okupovanej továrne pozostáva z 50 alebo 60 skupín radových členov odborov, zložených z 10 robotníkov v každej. Každá si volí delegáta (chojang) za účelom koordinácie akcií. Podľa toho istého kritického aktivistu sú títo chojang najbojovnejší a triedne najuvedomelejší robotníci. Z článku LG z 19. 6. 2009
(3) 16. júla sa zhruba 4 000 odborárov z KZK zhromaždilo pred radnicou v Pyeongtaeku a pokúsilo sa priniesť ľuďom do obsadenej továrne jedlo, lieky a ďalšie zásoby. Asi 4 000 policajtov zablokovalo hlavnú diaľnicu a všetky menšie cesty do továrne a zabránilo demonštrantom dostať sa do továrne, pričom došlo k veľkému počtu stretov v uliciach, k zraneniam a hromadnému zatýkaniu. Z diskusie k článku o okupácii továrne na portáli libcom.org
Preklad: Kvaroh a Michal Tulík
Zdroje:
http://libcom.org/news/korean-sanggyong-strike-against-wall-17072009
http://libcom.org/library/pyeongtaek-strike-south-korea-loren-goldner
Stránka Lorena Goldnera obsahujúca aj české preklady jeho článkov:
http://home.earthlink.net/~lrgoldner/
Foto z bojov počas útoku vlády a zamestnávateľov 26. júna 2009
