Jana Juráňová - Misky strieborné nádoby výborné
22. november 2006
Ak ste ešte nemali možnosť tento titul vidieť či čítať – je súčasnou hrou. Ak ste videli text, tušíte, že je to hra. To či je súčasná, to nie je až také jednoduché rozpoznať, lebo slovná zásoba nie je najnovšia. Rozoberá sa štúrovské obdobie. Globálne. Zdanlivo. TO, čo sa v skutočnosti rozoberá (vocogou), sú vzťahy aké v tom období mohli mať štúrovci k „svojim“ ženám.
Ale o súčasnú hru ide, to mi verte. Prečo? Lebo. A ešte kvôli tomu, že z textu na nás srší kritika štúrovcov bez rukavičiek a nejakých sprostých okolkov. A feminizmus. A tento prvok aspoň v našej literatúre nemá dlhú tradíciu. Systematicky začal v 90. rokoch. Ako a kde je teda v texte vidno tento prístup? Nuž, ťažko takto na šupu povedať, lebo si musíme ujasniť, čo ten feminizmus je a čo nie. Keďže vás nechcem poúčať, tak si to teraz povedzte sami... Máte dve minúty... ... Ok. Ideme ďalej. V knihe autorka dosť tvrdo cez postavu Adely Ostrolúckej kritizuje údajného vodcu vtedajších „revolucionárov“ Štúra. Preto, lebo sa zaujímal iba o slovenských orlov a sokolov, o národ a nikdy nie o ňu. Preto, lebo keď na smrteľnej posteli v horúčke mlela po slovensky, on sa z toho tešil, preto, že jej dával čítať ťažkopádnu slovenčinu, v ktorej bolo isto utrpením aj písať, kým ona mala výborné knihy v iných jazykoch... Je toho veľa, prečo ho Adela ohovára, ale hlavné je aj to, že po smrti ju Štúr označil, že „tvor“. Teda nie žena, bytosť, ale „...bol to zvláštny tvor“.
Javisko má byť rozdelené na dve polovice, v jednej časti sú ženy štúrovského obdobia Adelka, Anička Jurkovičová-Hurbanová, Marína Pišlová-Geržová a Antónia Braxatorisová + Ján Kalinčiak a v druhej časti sú bábky alebo busty či foto Hurbana, Štúra, Sládkoviča, Francisciho a ďalších.
Asi by bolo lepšie vidieť naživo túto hru, ale keď sa inak nedá, skúsime to teraz a tu. Autorka teda vytvára základné napätie medzi Adelou a Štúrom, teda, chápte, nie živými a hranými, pretože tie ženy sú akoby niekde v nejakej posmrtnej miestnosti, nie je to v tom období hrané!
Toto napätie či už bolo vtedy reálne a aké boli jeho príčiny, to sa sčasti dozvieme cez túto hru. Napätie je o to silnejšie, o čo viac napr. taký Hurban vyjadroval city lásky k svojej Aničke.
Neviem, ak dobre chápem feminizmus, tak si berie pod svoju paľbu napr. také stereotypy, že „šak muži nemusá svoje city vyjadruvat, od teho sú tu ženy“. Alebo žena je nádoba, kde muž (v hentom prípade štúrovci) si kladie svoje úspechy a semeno. Odtiaľ aj názov hry. Teda, že ženská je nerovnoprávna mužovi, ani v spoločnosti, ani doma. Tá spoločnosť a domov, v hre je to vidno, keď chlapi robili revolúciu a ženy si doma sami museli s deťmi dať rady, na čo sa sťažuje Anička zvlášť.
A hlavne, milý Štúr: Žena je ľudská bytosť!
Niekedy mám pocit, akoby autorka naznačovala, že Štúr bol asi homosexuál, zvlášť keď Hurbana odhováral od svadby, hovoril, že ženy mu chlapov kradnú, že ich chcel mať pre seba a najradšej zo všetkého mal slovenských mladíkov. Ťažko povedať, aký bol presne. Ale asi bol dosť suchár, to je fakt, keď to Adela tak tvrdí.
Tak či onak knižka podáva tému štúrovcov, ktorá bola omieľaná veľakrát, nespočetnekrát sme o nej počuli od základnej školy. Juráňová si túto tému zobrala po svojom, pekne pozmizíkovala všetky bludy a mýty, ktoré sa tradujú, asi aby sme mali byť na čo hrdí a odhaľuje bojovníkov za práva slovenského ubiedeného ľudu z pohľadu odkiaľ by to asi oni sami nečakali, z pohľadu ich žien. A tie pohľady Juráňová vyčítala z osobnej korešpondencie „národovcov“. Niečo si primyslela, ale hra sa netvári ako patent na pravdu. Mne osobne priniesla iba to, čo som si už dávnejšie myslel: Že obdobie, kedy žil Štúr a ostatok a čo robili a nerobili najlepšie odhalím, iba keď budem myslieť nezávisle od toho, čo mi hovoria učitelia a učebnice.
Čo sa týka formálneho hľadiska, nemyslím si, že by sa hra nedala napísať aj lepšie. Trošku ostrejší jazyk by neuškodil. Na druhej strane, možno by sa stratila „historická hodnovernosť“. A aj nevysvetlené, nedopovedané veci, ktoré nútia k premýšľaniu mi chýbali. Ale možno sama hra spĺňa dostatočne toto kritérium, však. I keď si autorka dala prácu a ponachádzala potrebné pramene, môj umelecký dojem zostáva skôr na úrovni priemernej hry, ktorá chce poukázať na istý problém, akýsi pedagogický podtext má. A aj feministický.
Ale zrejme úplne inak mi bude v hlave rezonovať, keď sa mi hru podarí vidieť naživo, so všetkými gestami a postavami, scénou, rekvizitami atď.
Daniel Drevený
Jana Juráňová sa narodila 19. februára 1957 v Senici. Od roku 1993 pracuje vo feministickom vzdelávacom a publikačnom projekte Aspekt.
Hru si možno prečítať: http://www.aspekt.sk/aspekt_in.php?content=clanok&rubrika=2&IDclanok=96
Keďže Aspekt nie je jedinou iniciatívou žien, pripájame zaujímavý článok z histórie feminizmu a princípy anarchofeminizmu: http://www.anarchofeminismus.ecn.cz/files/Anarchofeminismus.html