Ako šéfovia využívajú menej skúsených zamestnancov. Príklad kina Babylon
15. júl 2009
Nasledujúci rozhovor sa týka prístupu šéfov k menej skúseným zamestnancom, ich pracovných podmienok, ale aj možností organizovať sa proti takýmto postupom. Bol publikovaný 5. 2. 2009 na webstránke venovanej pracovnému sporu v kine Babylon. Na otázky člena kolektívu Forschungsgruppe für Arbeitsweltuntersuchungen odpovedal Andreas, predseda zamestnaneckej rady. Podobne ako Benoîta, o ktorom sme informovali v inom článku, aj Andreasa prepustili krátko po tom, čo sa s kolegami začal organizovať na pracovisku.
Koncom novembra ste si zvolili zamestnaneckú radu, ktorá mala troch členov. Čo sa stalo potom?
Krátko na to ma prepustili – aby som bol presný, nepredĺžili mi zmluvu.
Prekvapilo ťa to?
Veľmi. Najprv sa mi o tom doniesli len nejaké klebety. Nemohol a nechcel som tomu uveriť. Keď mi potom doručili oficiálny list, bola to pre mňa rana pod pás. Napokon, práve sa nám konečne podarilo rozbehnúť zamestnaneckú radu. Chceli sme spoločne s vedením a kolegami zlepšiť pracovné podmienky a atmosféru v podniku. A potom sa stalo toto – a aj iné veci.
Čo tým myslíš?
Takmer v tom istom čase členku rady Annu preložili z pozície v službách do suterénu. Prestali ju zaraďovať do rozpisu služieb a vraj pre ňu hľadali „iné úlohy“. Šéf mal rôzne poznámky typu, že „ju tu hore už nechce vidieť“ a že „ju vyhodí, aj keby ho to malo stáť 1000 eur“. Okrem toho jej zámerne dávali protirečivé pokyny týkajúce sa napríklad začiatku pracovného času, aby prišla neskoro. Počas jedného týždňa dostala päť napomenutí. Je jasné, že ju chceli zlomiť, aby odišla sama od seba.
Vidíš jasnú súvislosť medzi zvolením zamestnaneckej rady a opatreniami vedenia podniku?
Je to logické. Musí im byť predsa jasné, že s ľuďmi, ktorým zamestnanci kina vyjadrili dôveru, aby sa u tých hore zasadzovali za práva tých dole, nemôžu takto zaobchádzať. Zvyčajne sú členovia zamestnaneckých rád špeciálne chránení pred prepustením. A jedným z najdôležitejších paragrafov podnikových zásad je možnosť dôvernej spolupráce. Ale keď začali takto...
Čo si urobil po tom, čo ti nepredĺžili zmluvu?
Dohodol som si stretnutie so šéfom Timothym Grossmanom. Dúfal som, že sa to nejako vyrieši. Blbosť. Povedal mi, že nemá dôvod nepredĺžiť mi zmluvu. Má len pocit, že už mi nemôže absolútne dôverovať. Súčasne mi ale navrhol, aby som pracoval v jeho letnom kine. Tiež sa vyjadril, že bol doteraz až príliš dobrý, a tak musí zakročiť. Bolo to natoľko absurdné, až to bolo takmer smiešne.
Vzápätí som navštívil právnika, ktorý sa venuje pracovnému právu, s ktorým sme spísali sťažnosť proti prepusteniu. Keď sa o tom dozvedeli, pokúsili sa ma krátko pred Vianocami okamžite prepustiť pre roztržku s riaditeľom festivalu. Nakoniec však prepustenie zrušili, lebo šéf aj jeho právnička išli práve na dovolenku.
V Babylone pracuješ už dlhšie, takmer 2 roky. Prečo máš zmluvu na dobu určitú?
Dal som sa nachytať pre nevedomosť. Bol som zamestnaný na dobu neurčitú bez zmluvy, teda len na základe ústnej dohody. Potom si zmysleli, že písomná zmluva bude predsa len lepšia, a dali mi podpísať zmluvu na dobu určitú so starým dátumom. Už to bolo neznesiteľné. Boli sme neuveriteľne naivní. Takmer nikto v Babylone nevedel, že každý zamestnanec má nárok na platenú dovolenku a náhradu príjmu počas dočasnej práceneschopnosti.
Takže si si sám na vine. Stáva sa to, keď človek neberie svoju prácu vážne, lebo verí, že neskôr príde niečo celkom iné, svetlá budúcnosť, a nechce si priznať, že možno už nič iné nepríde a realita je to, čo práve robí.
Máš pravdu. Ale klamali nám aj zámerne. Zamestnávateľ je v lehote jedného mesiaca povinný dať ti zmluvu, v ktorej stojí aj to, koľko máš dovolenky. U nás nič také neplatí. A najmenej v dvoch prípadoch chorým kolegom povedali: „Od nás peniaze počas choroby nedostanete.“ Niekedy sa sám seba pýtam, či sú naozaj takí cynickí, alebo tým klamstvám sami veria. Teraz napríklad tvrdia: „Zákonné štandardy u nás predsa vždy platili!“ Ale robia aj chyby. Keď raz T. Grossman zúfalo potreboval na ďalšie ráno premietača a nikto nemohol nastúpiť, jednému z nich povedal, že mu za to zaplatí niečo naviac a „odteraz“ už bude mať aj platenú dovolenku a náhradu príjmu počas dočasnej práceneschopnosti.
A ako si dopadol ty?
Dňa 26. 1. 2009 sa konalo zmierovacie stretnutie. Právnička pána Grossmana informovala môjho právnika, že mám na výber: buď môžem pracovať ďalej, alebo mi dajú odstupné 3000 eur. Ťažká voľba. Znova do jamy levovej, bojovať a makať ďalej za nízku mzdu, ale byť v podstate takmer neprepustiteľný? Alebo si trochu vydýchnuť, žiť z odstupného a hľadať si niečo lepšie? V poslednej chvíli im napadlo, že by tie peniaze mohli ušetriť. Veď som predsa žiadal zmenu zmluvy z doby určitej na neurčitú, takže vlastne chcem pracovať ďalej, a nie odstupné. Povedali mi teda, že urobili chybu a chcú ma znovu zamestnať. To sa aj stalo. Som zamestnaný rovnako ako na začiatku, na dobu neurčitú a bez zmluvy. Za január, kedy som nepracoval, dostanem svoju bežnú podhodnotenú mzdu.
Oľutoval si svoje rozhodnutie?
Jasné, hneď v prvý deň. Uskutočnilo sa zasadanie zamestnaneckej rady a vedenia podniku, počas ktorého nás rečnícky úplne zničili a takpovediac prefackali, predovšetkým za našu tlačovú správu. Všetko úplne prekrútili a vyčítali nám, že to my sme začali s konfrontáciou. To už bolo moc. Neskôr nám však napadlo: Predsa sme však niečo dokázali. Annu museli preradiť na pôvodné miesto, mňa prijať naspäť do práce. „Odteraz“ už dostávame aj platené dovolenky a náhradu príjmu počas dočasnej práceneschopnosti, na čo máme nárok zo zákona. Aj to je niečo.
A čo bude ďalej?
Musíme byť profesionálnejší. Sotva sme mali čas dostať sa do problematiky, ktorú má na starosti zamestnanecká rada. Všetko sa udialo veľmi rýchlo a my sme stíhali len reagovať. Bohužiaľ sme sa už niekoľkokrát pre neprofesionalitu aj strápnili. To sa zmení. Musíme si ďalej získavať rešpekt a pozornosť zo strany vedenia podniku aj kolegov. A samozrejme musíme začať robiť svoju prácu: sprostredkúvať záujmy v rámci právnych vzťahov na našom pracovisku. Toto kino totiž milujeme. Kiná Babylon, International a Krokodil sú tými najkrajšími v Berlíne. Program Babylonu je neuveriteľne dobrý, takmer každý deň sa tu konajú zaujímavé podujatia (vtipné je, že mnohé sú ľavicové), často panuje uvoľnená atmosféra, máme tu slobody, ktoré by sme inde nemali. Nemáme však už náladu na svojvôľu vedenia.
Vďaka za rozhovor, Andreas.
Rado sa stalo.
Pýtal sa Frank Auerbach z Forschungsgruppe für Arbeitsweltuntersuchungen
Preklad: Dalibor Neubauten a Nadia Hladká
Zdroj: http://prekba.blogsport.de/2009/02/05/arbeitsweltuntersuchung/
Súvisiace články:
Ďalší vývoj sporu v berlínskom kine Babylon a žiadosť o solidaritu s FAU
Vyjadri solidaritu zamestnancom kina Babylon v Berlíne a členovi FAU-MAP prepustenému za odborárske aktivity