24.-29. 1. 2006 sa v Caracase uskutočnilo Svetové sociálne fórum (WSF). Podobne ako počas Európskeho sociálneho fóra v Londýne v roku 2004, aj tu miestni aktivisti zorganizovali Alternatívne sociálne fórum. Nasledujúci rozhovor približuje dôvody prečo a ako vyzerá anarchistické hnutie vo Venezuele.
Rozhovor uskutočnila mexická alternatívna reportérska skupina La Rosa Negra (LRN) ešte pred konaním Fóra. Odpovedali Comision de Relaciones Anarquistas (CRA).
1. Prečo je podľa vášho názoru potrebné Alternatívne sociálne fórum (Foro Social Alternativo - FSA)?
* My, z Comision de Relaciones Anarquistas (CRA) vo Venezuele, ako aj vydavatelia novín El Libertario (http://www.nodo50.org/ellibertario/seccioningles.htm) sme presvedčení, že je dôležité vytvoriť a udržiavať priestor pre diskusiu a podporovať vytváranie hnutia pre pozitívnu sociálnu transformáciu. Súdiac podľa minulých skúseností (Národné sociálne fóra, akcie solidarity s Venezuelou, Šestnásty svetový festival študentov a mládeže) máme mnoho dôvodov veriť, že nasledujúce Svetové sociálne fórum sa nebude dať nazvať pluralistickým, nezávislým, otvoreným, samosprávnym a nie iba poradným stretnutím, ako to deklaruje samotné WSF. Preto sme sa podieľali na podpore a organizácií FSA, ktoré prebehne v tých istých dňoch a v tom istom meste ako WSF. Vďaka tomu dôjde sa stretnú nielen agendy vyhlásených nejakými vodcami. Stretnú sa hnutia. Stretnutie nebude konfrontovať len starý režim tradičných strán (teda “puntofijisimo”), ale aj očividné rozpory a prehmaty Chavezovej administratívy. Pôjde o stretnutie, kde môžeme bez zábran diskutovať o významoch revolúcie a úlohe tradičnej politiky v ére globalizácie; miesto, kde sa kladie dôraz na diverzitu, vlastnú identitu a autonómiu zúčastnených a v ideálnom prípade sa stane trvalou sieťou spájajúcou navzájom jednotlivcov aj kolektívy.
2. Mohli by ste rozviesť obsah Vašej agendy z anarchistického uhlu pohľadu?
* Agenda FSA (www.fsa.contrapoder.org.ve alebo http://fsa.ve.tripod.com) vyzýva k vytvoreniu priestoru pre diskusiu z jasných antikapitalistických a antiautoritárskych pozícií a na témy, ktoré sú podstatné pre budovanie skutočne revolučných alternatív pre Latinskú Ameriku. Ako sme často tvrdili a ako sa aj v skutočnosti potvrdzuje, musíme tak robiť, pretože WSF sa týmto témam bráni kvôli vlastnej podlízavosti populistickým vládam, nevládnym organizáciám a nadnárodným magnátom. Okrem toho, je dôležité kriticky analyzovať skúsenosti, ktoré sme mali s vládnucou ľavicou v Latinskej Amerike, jej prispôsobením sa súčasným požiadavkám globálneho kapitalizmu, novými formami militarizmu a pseudo-socialistického populizmu na kontinente, potláčaním transformatívneho potenciálu nových sociálnych hnutí zo strany NGO a/alebo ľavicových populistických projektov na posilnenie politickej kontroly, ako aj s výzvami pred ktoré sa musia postaviť utláčaní, ak chcú vybudovať a rozvinúť svoje radikálne projekty reálne založené na slobode, rovnosti a solidarite. S týmito cieľmi sa agenda FSA stotožňuje s cieľmi, o ktoré sa na našom kontinente snaží opätovne oživené anarchistické hnutie. Nie je to náhoda, keďže venezuelský anarchisti z CRA - El Libertario sa podieľali na vytvorení a rozvoji iniciatívy FSA, kde boli naše stanoviská vrelo prijaté vďaka spoločným témam, ktoré zdieľame s venezuelskou radikálnou ľavicou.
3. Je nejaká téma, na ktorú by ste chceli zvlášť poukázať v rámci Alternatívneho fóra? Ak áno, prečo?
* Jedna z najuspokojivejších vecí na FSA je, že umožňuje všetkým účastníkom robiť aktivity, ktoré ich špeciálne zaujímajú, V medziach princípov Fóra, samozrejme. Preto my z CRA - El Libertario pripravujeme sériu akcií v rámci programu FSA, ktoré sa zaoberajú pre nás aktuálnymi témami. My nenaletíme na starú marxistickú formulku o tom, že sa musíme sústrediť len na “hlavný cieľ” našej politickej línie. Preto naši priatelia konajú autonómne, aby mohli prezentovať témy, ktoré považujú za zaujímavé a prispeli tak spoločne k úspechu FSA.
4. Ktoré rozhodnutia budú podľa CRA - El Libertario prijaté na Alternatívnom sociálnom fóre?
* Nie je našim zámerom a ani zámerom ktoréhokoľvek kolektívu, či jedinca podieľajúceho sa na ASF vytvoriť u tradičnej ľavice obľúbený druh akcie, kde máte dopredu hotové konečné rezultáty, ešte predtým, bež vôbec zvoláte účastníkov. Je nám všetkým jasné, že toto je priestor pre dialóg, nie priestor na “lov hlasov” pre tie či oné skupinky s volebnými ambíciami. Ak my, anarchisti, niečo očakávame, tak to, že Fórum splní svoj účel, s ktorým bolo organizované.
5. Pozorne sme si prečítali články od Pabla Morasa, Rafaela Uzcateguiho, ako aj odpoveď od El Libertario Pablovi Morasovi. Samozrejme tri rôzne pohľady na tú istú situáciu, ale je tu niečo, čo nás zaujíma. Z nášho uhľa pohľadu vykresľuje Uzcategui vo svojom článku “Svetové sociálne fórum 2006, záštita pre venezuelské sociálne hnutia” neradostný obraz sociálnych hnutí vo Venezuele. Existujú z pohľadu anarchizmu sociálne, politické, alebo historické dôvody, ktoré by vysvetlili pochmúrne Uzcateguiovo chápanie veci?
* Myslíme si, že Uzcateguiov článok hovorí sám za seba o príčinách krušných časov, ktorými sociálne hnutia vo Venezuele prechádzajú. K tejto téme, aj k ostatnými, ktoré dopĺňajú Rafaela, sa El Libertario vyjadrovalo už od roku 2004 vo viacerých komentároch a článkoch o situácií sociálnych hnutí v krajine, preto najlepšou odpoveďou na vašu otázku je odkázať vás na naše tlačené aj webové publikácie.
6. Je známe, že proti anarchistom z CRA - El Libertario a im podobným stojí trojaká opozícia: a) chavezovská pseudoľavica, ktorá je momentálne pri moci, b) anti-chavezovská opozícia vedená sociálnymi demokratmi a pravičiarmi a c) tradičné ľavicové skupiny a politické strany. Z tohto sa zdá, že anarchisti vo vašej krajine sú pred štátom, pravicou, ich sociálnodemokratickými spojencami a tradičnou ľavicou uzavretý v gete, alebo ide len o taktický ústup?
* Myslíme si, že nech je politická a sociálna situácia v krajine akákoľvek, každá autoritárska moc sa bude otvorene, alebo skryto pokúšať zatlačiť každý náznak skutočne anarchistického hnutia do “geta”, aby ho tak udržala pod kontrolou. Preto byť anarchistami je pre nás nevyhnutnou podmienkou boja proti estabilišmentu, podmienkou, s ktorou sa stotožňujeme bez toho, aby sme sa zmierili s našou pozíciou na periférií. My z CRA sa odmietame uzamknúť do našej ulity a čakať na lepšie časy a ten, kto sa priamo stretol s našimi aktivitami, alebo si aspoň prečítal El Libertario zistí, že určite nie sme uzavretá skupina...
7. V La Rosa Negra sa nám zdá, že víťazstvo apatie v posledných voľbách ako aj ústup občianskych hnutí na úkor “nezúčastňovania sa”, je živnou pôdou pre kroky na posilnenie štátnej (Chavezovej) moci; sú naše pohľady zvonka blízko pravde?
* Musíme povedať, že podľa oficiálnych štatistík si väčšina oprávnených voličov od roku 1989 zakaždým vybrala dobrovoľnú neúčasť na voľbách, dokonca aj počas referenda za odvolanie prezidenta v roku 2004, keď politické opozičné gangy a populistická vláda vyvinuli ohromnú snahu zmobilizovať nedôverčivé masy. Odmietame nazvať skupiny (ktoré teraz oportunisticky apelujú na ľudí, aby nevolili) “občiansko-sebaobrannými”, pretože nemajú so skutočnými sociálnymi silami vo Venezuele nič spoločné. V každom prípade niet pochýb, že Chavezovský režim nasadzuje štátnu kontrolu do všetkých oblastí. Ale pretože je tak nemotornou a skorumpovanou vládou, ktorá samu seba klame a myslí si, že buduje solídne sociálne prostredie tým, že najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva premieňa na nesamostatných prijímateľov štátnej almužny, bude mať ešte veľa problémov s nastolením rozporuplnej chiméry nazývanej “Socializmus 21. storočia”, ktorý nás v skutočnosti vracia späť do kapitalizmu 19. storočia.
8. Taktiež si myslíme, že anarchistické hnutie vo Venezuele je uväznené v mori takzvanej “anti-imperialistickej” propagandy, ktorá sa opiera o to, čo tu v LRN voláme os Kirchner-Chavez-Morales-Castro. Je to tak? Ak áno, znamená to, že venezuelskí anarchisti/ky budú musieť zdvojnásobiť úsilie vo svojom odpore?
* Chápeme, že niekto môže mať dojem, že sme “uviazli” v anti-imperialistickoej propagande pseudo-ľavičiarskych demagógov, ktorý sa vezú na vlne aktuálnych nálad v Latinskej Amerike. V skutočnosti si myslíme, že ktokoľvek bližšie sledoval naše akcie a texty (prečítajte si napríklad odpoveď P. Morasovi spomenutú v predošlej otázke), zistí, že sme neupadli do falošného čiernobieleho vnímania v štýle “buď si s Chavezom, alebo si s Bushom” a že sme túto frašku prekukli. Nie je ľahké zastávať postoj, ktorý zastávame, pretože vybočuje zo zjednodušujúcich prístupov, ktoré latinsko-americkej ľavici prinášali neúspechy viac ako osemdesiat rokov. Ale naša tvrdohlavosť začína prinášať ovocie, síce skromné, ale nádejné.
9. K predošlej otázke, ak je to tak, môžeme teda hovoriť o širšom a otvorenejšom pojatí anarchistického hnutia vo vašej krajine a vo zvyšku Latinskej Ameriky?
* Nie sme si istí. Rozumieme otázke, ale musíme povedať, že sme optimistickí ohľadom znovu obnovených aktivít a súčasného stavu anarchizmu v Južnej Amerike. Síce stále ide o minoritný trend, ale od roku 1990 zaznamenáva v porovnaní s predošlými dekádami výrazný kvalitatívny a kvantitatívny pokrok. Úloha, pred ktorou teraz stojíme, je pretaviť tieto skromné začiatky do takých rozmerov, aby sme získali významný vplyv potrebný na rozhýbanie sociálnej zmeny, ktorú náš kontinent urgentne potrebuje.
10. Os Kirchner-Chavez-Morales-Castro má mnoho tvárí. Jedna z nich sa prezentuje ako triumf parlamentnej demokracie, druhá ako vlajková loď v boji proti Impériu a ďalšia ako prostredník ľudových hnutí a teda ako katalyzátor občianskeho odporu. Ako v tomto vnímajú svoju rolu venezuelskí anarchisti/ky?
* Chápeme túto otázku tak, že sa pýtate na naše stanoviská k súčasnej situácií vo Venezuele. Budeme citovať odstavec z El Libertario číslo 44 (september-október 2004): “Nie sme a už vôbec nechceme byť adepti na kontrolu nad inštitucionalizovanou mocou: sme anarchisti a prajeme si odstránenie štátnej moci, ako aj každej utláčateľskej hierarchickej štruktúry. Toto nie je len prostá deklarácia princípov. Tu a teraz to pre nás znamená, že budeme podporovať a pomáhať rozvoju nezávislosti každého neautoritárskeho sociálneho hnutia. V súčasnom stave nemáme záujem budovať “anarchistické sociálne hnutia”, ktoré by neboli pre spoločnosť žiadnym prínosom, tak ako vymierajúce bolivariánske krúžky, alebo opozičné skupiny označované ako NGO. Podporujeme sociálne hnutia, ktoré sú organizované a konajú nezávisle, na základe participácie všetkých členov na všetkých úrovniach, ktoré umožňujú iniciatívu jednotlivca a priamu akciu a samosprávu bez zásahov štátu, alebo akéhokoľvek iného útlaku; pretože len takto možno vybudovať spoločný priestor slobody, rovnosti a solidarity, ktorý bude zárodkom budúcnosti, za ktorú bojujeme. Koniec koncov, to čo ponúkame možno najlepšie vyjadriť vetou Johna Hollowaya: “Meniť svet bez použitia moci”.
11. Pripravuje CRA- El Libertario nejakú rozsiahlejšiu propagáciu anarchistických myšlienok?
* Vzhľadom na to, že vo Venezuele nie je taká anarchistická tradícia ako v mnohých amerických a európskych krajinách, lebo robíme len svoje prvé kroky, snaha podať naše myšlienky ďalej bola jednou z našich priorít, pretože žijeme v prostredí, kde bol anarchistický ideál prakticky neznámy. Teraz, po desiatich rokoch, sme hrdí na to, že môžeme hovoriť o prvých skromných úspechoch vo zviditeľňovaní anarchizmu, ale sú to len prvé kroky. Ešte stále je pred námi veľa práce, preto nás v CRA - El Libertario propagácia anarchistických myšlienok neustále zamestnáva.
12. ...niečo, čo by ste ešte chceli dodať?
* Chceli by sme vám poďakovať za toto interview. A tiež vás pozvať na Alternatívne sociálne fórum, aby sme sa porozprávali o svojej práci, nadviazali kontakty so spriaznenými ľuďmi, osobne alebo cez internet navštívili podniky a miesta, kde uskutočňujeme naše aktivity, napr. Centro de Estudios Sociales Libertarios (Centrum pre štúdium anarchizmu) v Caracase -http://www.centrosocial.contrapoder.org.ve.
Ak chcete dozvedieť viac o CRA a El Libertario navštívte našu stránku.
ellibertario(zavináč)nodo50(bodka)org
http://www.nodo50.org/ellibertario
Preklad: Dalibor Neubaten
Ako Alternatívne sociálne fórum dopadlo? O tom viac v 3. čísle Podaj ďalej už čoskoro...