Washingtonský summit – bude sa písať história kapitalizmu?

14. november 2008

15. novembra 2008 sa v hlavnom meste Spojených štátov amerických, Washingtone D.C., uskutoční prvé z plánovanej série stretnutí, ktoré majú za cieľ vyriešiť globálnu finančnú krízu. Tzv. Washingtonský summit sa uskutoční popri každoročnom zasadaní Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB).

Cieľom summitu je analyzovať príčiny krízy a dohodnúť sa na opatreniach, ktoré by zmiernili vplyv krízy na reálnu ekonomiku. Ústrednou témou stretnutia bude reforma, ktorej výsledkom má byť väčšia regulácia medzinárodného finančného systému, čo by malo zabrániť opakovaniu takejto krízy. Východiskom je prístup, podľa ktorého krízu spôsobili jednotlivci – bankári a špekulanti – ktorí požičiavali peniaze s privysokým rizikom.

Ako býva zvykom, názory predstaviteľov rôznych štátov nie sú jednotné. Zatiaľ čo Európa presadzuje vyššie spomínanú prísnu reguláciu, USA majú celkom opačný názor. Stále stoja za princípmi voľného trhu, ktoré „vďaka voľnému toku kapitálu, investícií a voľnému obchodu zlepšili život stovkám miliónov ľudí“, ako sa vyjadril hovorca Bieleho domu.

Niektorí ekonómovia pripisujú Washingtonskému summitu rovnako veľký význam ako Menovej a finančnej (Brettonwoodskej) konferencii na sklonku druhej svetovej vojny, ktorá položila základy medzinárodnej menovej a finančnej spolupráce a na ktorej boli podpísané stanovy v súčasnosti rozhodujúcich ekonomických organizácií – MMF a SB. Dôvodom je veľká pravdepodobnosť, že práve tieto inštitúcie (najmä MMF) budú hrať v riešení súčasnej finančnej krízy najvýznamnejšiu úlohu. Samotný šéf MMF Dominique Strauss-Kahn tvrdí, že navrhne viacero spôsobov reformy globálneho finančného systému s tým, že MMF by mal pri tomto procese regulačnú úlohu a oveľa väčšie právomoci ako doteraz.

Štáty teda v podstate priznávajú, že situáciu nezvládajú, a chcú presunúť zodpovednosť za riešenie krízy na MMF. Padajú vyjadrenia, že druhá vlna krízy viac zasiahne rozvojové krajiny, pričom v tých najchudobnejších môže priniesť nielen nezamestnanosť a chudobu, ale podľa Strauss-Kahna dokonca aj „podvýživu a riziko hladomoru“. Keď už politici a ekonómovia priznajú toto (a zo skúsenosti vieme, že nezvyknú priznávať celú pravdu a často zľahčujú problémy), čo asi môžeme naozaj čakať?

Washingtonský summit je organizovaný na základe pozvania amerického ešte-stále-prezidenta G. W. Busha a jeho ministra financií Henryho Paulsona. Zúčastnia sa ho ministri financií a guvernéri centrálnych bánk členských štátov Skupiny dvadsiatich (G20), do ktorej patria ekonomicky najvyspelejšie štáty sveta (Skupina siedmych, G7, teda Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Taliansko, USA a Veľká Británia), významné krajiny s veľkou rozlohou aj počtom obyvateľstva (tzv. BRICs: Brazília, Ruská federácia, India a Čína) a Argentína, Austrália, Indonézia, Mexiko, Juhoafrická republika, Južná Kórea, Saudská Arábia a Turecko. V G20 je zastúpená aj Európska únia, a to rotujúcim prezidentom a guvernérom európskej centrálnej banky. Okrem G20 sa na Washingtonskom summite zúčastní aj najvyšší predstaviteľ MMF Dominique Strauss-Kahn, guvernér SB Robert Zoellick, predstavitelia Fóra pre finančnú stabilitu a zástupcovia OSN.

Nadia Hladká

Súvisiace články:
Plagáty, letáky, dotazník a internet - tipy na rozšírenie informácií o kríze a jej prejavoch
MY ZA KRÍZU PLATIŤ NEMIENIME! - ako sa postaviť ku kríze
Výzva PA: „My za krízu platiť nemienime!“ Možnosť aktivít na Slovensku aj v ČR