Asi každý, kto pozná pôvod a myšlienky stojace za projektom Independent Media Center (IMC alebo Indymedia), je z vývoja jeho slovenskej obdoby v posledných mesiacoch zaskočený. Dôvodom je redakčná politika poskytujúca priestor napríklad ľuďom s neofašistickými názormi či politikom na zviditeľnenie sa. Za účelom spolupráce bola pred niekoľkými dňami oslovená aj Priama akcia. Hoci ešte začiatkom jesene sme mali Indymedia.sk medzi mediálnymi kontaktmi, ktorým posielame tlačové správy, už niekoľko mesiacov to neplatí. Tu sú naše dôvody.

Globálny projekt Indymedia

Ako uvádza wiki stránka o Indymedii, ide o sieť novinárov, ktorí informujú o politických a sociálnych problémoch. Pôsobí ako demokratický projekt a protipól korporátnych médií a umožňuje hocikomu publikovať vlastné správy. O konkrétnom fungovaní sa na wikipédii píše toto: „IMC tvoria miestne kolektívy, od ktorých sa očakáva otvorenosť a začlenenie jednotlivcov z rozličných typov miestnych antikapitalistických perspektív, bez ohľadu na to, či majú jasnú politickú filozofiu, aby sa na tvorbe a čítaní mohli podieľať aj tí, ktorí nemajú prístup k internetu. Redakčnú politiku si vyberá každý miestny kolektív Indymedie podľa seba. Vo všeobecnosti zahŕňa odstraňovanie článkov, ktoré podľa redakcie Indymedie šíria rasizmus, sexizmus, prejavy nenávisti a homofóbiu. Od všetkých kolektívov Indymedie sa očakáva, že budú mať redakčnú politiku pre prispievanie na webstránku, ktorá vychádza z miestnych podmienok, bola dôkladne prediskutovaná a je jasne vyjadrená.“ Wiki však pokračuje a uvádza aj kritiku niektorých lokálnych kolektívov, ktoré boli obvinené z antisemitizmu, koketovania s konšpiračnými teóriami a šírenia nenávisti. Uverejňovanie správ takéhoto druhu nie je bežná prax kolektívov Indymedia. Ide skôr o výnimky, ktoré si však zaslúžia pozornosť. 

Indymedia.sk a stanovisko Priamej akcie

Slovenská Indymedia na seba pritiahla pozornosť svojou zvláštnou redakčnou politikou a príspevkami publikovanými na svojej webstránke aj Facebooku hlavne od druhej polovice roka 2012. Keďže vysvetlenia členov redakcie boli chabé a zvláštnych príspevkov pribúda, Priama akcia sa rozhodla nespolupracovať s Indymedia.sk, pretože sa nestotožňujeme s jej chápaním konceptu Indymedie a slobody slova.

Hoci vo všeobecnosti odmietame perzekúciu ohľadom názorov, v rámci Priamej akcie by sme nikdy neposkytli priestor napríklad pre šírenie nacionalistických názorov. Redakcia Indymedia.sk naopak prezentuje nedostatočnú národnú identitu ako faktor úpadku spoločnosti. Takisto považujeme za neakceptovateľné dávať možnosť publikovať ľuďom s neofašistickými názormi, ako sa to stalo napríklad tu (vzhľadom na obsah tohto príspevku odporúčame prečítať si napríklad časopis Akce! č.5 (PDF, s. 19), kde sú objasnené širšie súvislosti; ďalšie informácie o autorovi článku, Mariánovi Mišúnovi, sa dajú nájsť aj tu a tu). Indymedia.sk nemá problém ani s publikovaním nekritických PR článkov politikov, napríklad v tomto prípade, či názorov podnecujúcich protirómske nálady (ako v tomto príspevku, ktorý uvádza nezmysly typu, že človeku, ktorý nikdy nepracoval, sa vypočítava starobný dôchodok z priemernej mzdy v danom čase; fakty si  stačí overiť napríklad tu).

Tieto príklady nie sú jediné, a podrobnejšia analýza obsahu webu aj FB Indymedia.sk by určite priniesla ďalšie. Redakcia sa pred kritikou bráni tým, že iba informuje, nerobí reklamu ani neprejavuje súhlas s akýmikoľvek publikovanými názormi. Takýto postoj považujeme za dosť zásadné nepochopenie novinárskej práce (ak už nie všeobecnej, minimálne tej politicky a sociálne orientovanej). Napríklad výsledkom publikovania článkov neofašistov je nielen poskytovanie priestoru pre šírenie neofašistických a rasistických názorov, ale aj ich legitimizácia. To platí pre akékoľvek médiá, veľké či malé, korporátne či nezávislé. Indymedia.sk sa na to pozerá inak a opakovane obhajuje svoju redakčnú politiku. Nemáme preto záujem o žiadne spoločné aktivity ani spoluprácu a neželáme si jej účasť na akýchkoľvek akciách a podujatiach Priamej akcie.

Priama akcia