Postrehy z konferencie k 90. výročiu Medzinárodnej asociácie pracujúcich v Londýne

26. január 2013

Dňa 5. januára 2013 sa v Londýne uskutočnila konferencia pri príležitosti 90. výročia anarchosyndikalistickej Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP). Program tvorili prezentácie venujúce sa histórii MAP aj súčasným aktivitám sekcií. Okrem členov Priamej akcie sa jej zúčastnili členovia francúzskej Národnej konfederácie práce (CNT), nemeckého Zväzu slobodných pracujúcich (FAU) a britskej Federácie solidarity (SF), ktorej juholondýnska skupina konferenciu výborne zorganizovala. Prinášame zhrnutie všetkých prezentácií.

Vzhľadom na nečakané okolnosti sa konferencie nemohli zúčastniť členovia Zväzu poľských syndikalistov (ZSP) a ruskej Konfederácie revolučných anarchosyndikalistov (KRAS). Bolo nutné skrátiť aj program, takže pôvodne dvojdňová akcia sa skrátila na jeden deň, čo však neubralo na príjemnej atmosfére pri prednáškach a diskusiách. Zvlášť treba oceniť moderátorov diskusie, ktorí odviedli ukážkovú prácu.

Program konferencie:
1)    MAP - 90 rokov myšlienok a praxe (SF)
2)    História a súčasné aktivity Regionálnej federácii pracujúcich Argentíny – FORA (CNT-F)
3)    Cesta pokusov a omylov pri hľadaní vlastného prístupu v post-stalinistickej spoločnosti (PA)
4)    Minulosť a súčasnosť Federácie solidarity (SF)

MAP - 90 rokov myšlienok a praxe (SF)

Konferencia sa začala prezentáciou člena SF o dejinách MAP. Venoval sa historickým súvislostiam vzniku anarchosyndikalizmu a MAP. Svoj pôvod majú v rozkole medzi krídlom zastávajúcim myšlienky vedeckého socializmu a Marxa a anarchistickou orientáciou na boj. Po krvavom potlačení Parížskej komúny čoraz väčšmi rezonovala myšlienka odmietnutia štátu ako cesty k oslobodeniu. Anarchistickými myšlienkami ovplyvnené skupiny sa po rozpade Prvej internacionály niekoľkokrát usilovali vybudovať novú internacionálu (napríklad internacionálu založenú v roku 1872 v St. Imier, ktorá pomáhala pri povstaniach v Španielsku a organizovaní sa vo Francúzsku).

Čoraz väčší vplyv syndikalizmu koncom 19. storočia stál v protiklade k reformizmu Druhej internacionály a podnietil vznik a rozvoj ideí sociálneho generálneho štrajku a priamej akcie. Napriek prevahe pacifistických názorov a naivnosti v otázke revolučnej zmeny išlo o dôležité obdobie vo vývoji revolučného syndikalizmu a anarchosyndikalizmu.



V prezentácii padla zmienka aj o syndikalistických zväzoch, ktoré sa točili okolo Tretej internacionály, kým sa neodhalila jej skutočná rola ako bábky Moskvy. Išlo o jeden z dôležitých momentov vedúcich k založeniu MAP. Tá vznikla v roku 1922 na podnet Zväzu slobodných pracujúcich Nemecka (FAUD).

Po významných udalostiach v 30. rokoch 20. storočia zostal z MAP len vyblednutý tieň. Na kongrese v roku 1945 sa stretli organizácie oslabené fašistickými režimami a vojnou. Po smrti Franca a konci povojnového boomu sa v druhej polovici 70. rokov naštartovala obnova MAP, ktorá pokračovala po páde štátnokapitalistických režimov v roku 1989. Koncom 90. rokov 20. storočia pomohli rozvoju a komunikácii aj nové technológie.

História a súčasné aktivity Regionálnej federácii pracujúcich Argentíny – FORA (CNT-F)

O histórii a súčasnosti FORA rozprával člen francúzskej CNT pochádzajúci z Argentíny, ktorý bol roky členom FORA. História argentínskeho hnutia pracujúcich siaha do 80. rokov 19. storočia. Počiatky hnutia súvisia s vplyvom prisťahovalcov a pracujúcich zapojených do Prvej internacionály. FORA vznikla v roku 1901 (je najstaršou organizáciou v MAP) po stretnutí vyše 50 „spoločenstiev odporu pracujúcich“, ako sa dodnes označujú jednotlivé skupiny FORA. Tie vznikli počas štrajkov, ktoré v tom čase prebiehali.

V roku 1906 prijali francúzski syndikalisti tzv. Chartu z Amiens, ktorá presadzovala oddelenie ekonomického syndikalizmu a politickej akcie (nie nutne volebnej). Hoci mnohé organizácie sa k Charte prihlásili, FORA ju ostro odmietla, pretože v nej videla začiatok odčleňovania sa anarchistov od hnutia pracujúcich. Tento názor zastáva FORA aj dnes a odmieta model, v ktorom sa zväz spája so špecifickou politickou organizáciou (FORA kritizuje napríklad španielsky model CNT a FAI). Ako uviedol prednášajúci, FORA bola vždy organizáciou anarchistických pracujúcich, takže nepotrebovala predĺženú ruku anarchistov pôsobiacich v špecifickej organizácii.

Rozkolu sa však nevyhla ani FORA, a to v roku 1915, keď sa väčšia časť organizácie odčlenila, prijala princípy Charty a spojila sa s ďalším zväzom, aby vyjednávala s vládou. Po násilných štrajkoch v roku 1919 a Patagonskej vzbure (išlo o dvojročný spor medzi pracujúcimi na vidieku a anglickými farmármi chovajúcimi ovce; o život v nej prišlo vyše 1500 pracujúcich), bola FORA vyhlásená za ilegálnu organizáciu.

Od 30. rokov 20. storočia do roku 1983 boli v Argentíne pri moci diktatúry. Byť aktívny v hnutí pracujúcich bolo nebezpečné, a navyše v 60. rokoch prišiel zo strany peronistov zákaz všetkých odborových zväzov s výnimkou CGT.

Počas diktatúry v 70. rokoch „zmizlo“ mnoho mladých bojovných pracujúcich, niektorí iba preto, lebo sa odvážili viesť kampaň za zníženie poplatkov za autobusy pre študentov. Diktatúra však nemala na svedomí len zabíjanie ľudí, ale aj vykrádanie krajiny. Napokon sa pustila do vojny o Falklandy, aby vyvolala nacionalistické vášne a zahladila svoje chyby. Vojnu odmietli iba FORA a Madres de la Plaza de Mayo, organizácia matiek zmiznutých.

Po nástupe demokracie v roku 1983 krajina aj naďalej ekonomicky trpela. Výrazný prepad nastal v roku 1989 a nová peronistická vláda sprivatizovala, čo sa dalo. V týchto krokoch má pôvod aj odpor, ku ktorému došlo po roku 2001, keď hnutie pracujúcich a nezamestnaných využilo napríklad taktiku blokovania ciest. Rok 2001 priniesol pád ekonomiky a odliv peňazí z krajiny, čo zruinovalo nielen chudobných, ale aj strednú vrstvu. Keďže štát nechal ľudí napospas osudu, začali uplatňovať duálnu moc, okupácie tovární a všeobecné zhromaždenia v komunitách.



Tieto udalosti do veľkej miery oživili záujem o FORA. Organizácia začala intenzívnejšie vyvíjať aktivity súvisiace s problémami na pracoviskách a v posledných rokoch zaznamenala výrazný nárast členov a vznik nových skupín.

Cesta pokusov a omylov pri hľadaní vlastného prístupu v post-stalinistickej spoločnosti (PA)

Treťou v poradí bola prezentácia členov PA o špecifickom vývoji v krajine bez anarchistickej tradície. PA vznikla v roku 2000 a zo skupiny ovplyvnenej DIY subkultúrou (od ktorej sa postupne odklonila) sa vyvinula do organizácie podieľajúcej sa aspoň v malej miere na aktuálnych bojoch pracujúcich.

Spomenuli sme problémy s jazykom, pretože pojmy ako socializmu či kapitalizmus sú ešte vždy spájané s rétorikou režimu spred 1989. Namiesto používania takýchto pojmov, ktoré komunikáciu skôr znejasňujú a vytvárajú medzi ľuďmi zbytočné bariéry, PA zvolila prístup radšej myšlienky vysvetľovať tak, aby ich pochopil každý.  

Časť prezentácie sme venovali aj prístupu PA k právu. Uviedli sme hlavné myšlienky, ktoré sú vyjadrené v časti Pracovné právo na webe PA, ako aj priebeh úvodnej komunikácie po tom, ako sa na PA obráti niekto so žiadosťou o pomoc ohľadom problému na pracovisku. Zvykneme zdôrazňovať, že PA nie je právna služba, a ak má človek problém a chce ho riešiť, vyžaduje sa od neho vlastná aktivita.

Podelili sme sa aj o myšlienky týkajúce sa problému izolovaných členov, ktorý pociťuje každá rozvíjajúca sa organizácia. Ide o členov, ktorí nemôžu vo svojom najbližšom okolí založiť miestnu skupinu. PA odmieta zakladanie skupín, ktoré budú existovať len na papieri, a hľadá spôsoby, ako rozvíjať aktivitu osamotených aktivistov, ktorí majú záujem v budúcnosti založiť aktívnu miestnu skupinu, pričom dôraz sa po zlých skúsenostiach s ľuďmi zo subkultúr kladie hlavne na zodpovednosť pri plnení na seba vzatých úloh.



Hovorili sme aj o otvorených stretnutiach PA ako o mieste, kde sa diskutuje o problémoch na pracovisku alebo v komunite, aktuálnych aktivitách či kampaniach PA.

V poslednej časti prezentácie sme sa zamerali na ciele organizácie – predovšetkým pomoc vlastným členom aj iným ľuďom s problémami na pracovisku, ako aj vyjadrovanie solidarity iným bojujúcim pracujúcim. Zmienili sme sa o podpore štrajku v školstve a zdôraznili význam medzinárodnej solidarity. V krátkosti sme predstavili aj kampaň Ideš na brigádu?

Minulosť a súčasnosť Federácie solidarity (SF)

Členovia SF rozdelili svoju prezentáciu na historickú časť a časť venovanú aktuálnej kampani proti systému workfare. Úvodné slovo patrilo členovi, ktorý bol aktívny v pokusoch o budovanie anarchosyndikalistickej organizácie ešte v 70. rokoch 20. storočia. Rozprával o predchodcoch SF (Syndicalist Workers Federation a Direct Action Movement), ich začiatkoch a veľkých očakávaniach, ako aj o bojoch hlavne v 80. rokoch.

V časti o workfare sme sa dozvedeli, čo sa skrýva za touto schémou a z akých dôvodov proti nej SF vedie kampaň. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že by mohlo ísť o kampaň zameranú na jeden konkrétny problém, workfare je v skutočnosti útokom nielen na nezamestnaných, ale na celú pracujúcu triedu, pretože znižuje úroveň životných a pracovných podmienok.



SF zaznamenali v kampani prvý úspech, keď sa firma Holland & Barrett v júli 2012 po výzve k týždňu akcií proti nej rozhodla vystúpiť zo systému. Keďže ide o dlhodobú kampaň, SF tento úspech povzbudil a v roku 2013 sa plánujú zamerať na ďalšie firmy, pričom prvou z nich je Poundland.

Nasledujúcich 10 rokov

Konferencia mala vysokú úroveň, počet prítomných bol pre nás milým prekvapením a prekonal aj očakávania organizátorov. Pre náš je cenné najmä to, že sme nadviazali nové kontakty a lepšie pochopili fungovanie a činnosť iných organizácií. Našu históriu tvoria minulé a súčasné akcie, z ktorých by sme sa mali učiť, aby bolo 100. výročie MAP oslavou jej ešte väčšej sily a významu v bojoch pracujúcich na celom svete.

Spracované na základe správy pracovnej skupiny SF, ktorá konferenciu organizovala, a prednášajúcich členov Priamej akcie