Kampaň BikeStrike v nemeckom a medzinárodnom kontexte

4. október 2007

V posledných dňoch sme priniesli viacero informácii o kampani BikeStrike, ktorú koordinuje Zväz slobodných pracujúcich (FAU). Teraz sa pozrieme na súvislosti konfliktu v kontexte medzinárodnej solidarity, nemeckých odborov, masmédií a neonacistov, ktorí sa (neúspešne) snažia votrieť do kampane. Ďalší článok (v príprave) bude venovaný otázke samosprávy, jej idealizácii a triezvemu pohľadu.

Odozva na kampaň BikeStrike

Medzinárodná solidarita, ktorú kampaň vyvolala bola mohutná a naďalej rastie. K dnešnému dňu je 1800 objednávok zaplatených, čo je skutočná senzácia. O kampaň sa postupne začali zaujímať kľúčové nemecké masmédiá, ktoré továreň aj navštívili a priniesli správy či už v televízii alebo tlačených novinách. Informácie sa objavili napríklad v relácii „Tagesthemen“ (Téma dňa) kanálu ARD, ktorú sleduje 2 milióny ľudí. Po všetkých masmediálnych výstupoch sa počet návštev webu kampane (www.strike-bike.de) vyšplhal behom jedného dňa na 10 tisíc a spolu predstavuje vyše 70 tisíc. Aktualizované: Výroba bicyklov začne 23. októbra a začiatkom novembra budú objednávky rozposlané. Od začiatku októbra je boj oveľa viac než len vecou alternatívnych médií. Okrem niekoľkominútových televíznych správ (ARD, ZDF, SAT 1, RTL) sa boj spomenul vo vyše dvoch stovkách nemeckých novinách. Agentúry DDP, AP a Reuters priniesli aj niekoľko aktualizovaných vlastných správ s odkazom na web kampane. Informácie poskytli aj televízie vo Francúzsku, Holandsku, Švajčiarsku a Rakúsku. Krátky prehľad tlače je k dispozícii na webe.

FAU vo svojom tlačovom prehlásení z 30. septembra ďakuje všetkým solidárnym skupinám vo svete a zvlášť organizáciám z Medzinárodnej asociácie pracujúcich, za podporu vo forme okamžitých akcií a solidárnych výziev v krajinách, kde pôsobia. V prehlásení sa píše: „Aj keby nezávislá výroba neprežila, ide o veľmi významný zlom v tradičnej nemeckej politike odborových aktivít v štýle „počkajme a uvidíme, a nič nerobme“.

Ekonomické záujmy – odbory a kapitál

FAU zostáva v kontakte s pracujúcimi v Nordhausene a ich boj plánuje podporovať, kým o to bude z ich strany záujem. Taktiež sa chce sústrediť na vystopovanie všetkých politických a ekonomických záujmov, ktoré stoja v pozadí konfliktu. Nejde tu totiž len o kapitalistickú politiku investičných fondov texaskej firmy Lone Star, ktorá ničí továrne a firmy za účelom maximalizácie zisku. Takáto politika vyžaduje zainteresovanie „národných“ kapitalistov a politikov a pomoc oficiálnych odborov.

Toto bude trocha zložité, ale o to zaujímavejšie. Ako vieme, Lone Star je korporácia, ktorá kúpila firmu Bike Systems z Nordhausenu. Jej fond LSF V (Lone Star Fund V) stojí aj za kúpou 88 percentného podielu banky Allgemeine Hypotheken Bank Rheinboden AG (AHBR). AHBR vlastnila spoločnosť BGAG, ktorá je majetkom - prekvapenie - konfederácie odborov DGB (pričom napríklad zväz IG Metall vlastní 24 % BGAG). Po novom sa AHBR volá CorealCredit Bank AG. A ďalšia zaujímavá vec - DGB zaplatili cez ich BGAG vyše 800 (!) miliónov euro Lone Star, aby Lone Star banku kúpil! Trocha krkolomné (skús si to prečítať ešte 2-3 krát;)), ale tak už to dnes vo svete chodí. Na doplnenie, pred asi týždňom sa „odborárska“ spoločnosť BGAG zbavila zvyšných 12 % tejto banky, takže 100 percentným majiteľom je teraz Lone Star Fund V.

DGB je konfederáciou sociálno-demokratických odborov. Vlastnila niekoľko veľkých bánk (napríklad BFG). AHBR bola menšou bankou. Vlastnili stovky tisíc bytov a budov atď. Kedysi boli veľmi bohatí a sú bohatí aj v súčasnosti, aj napriek faktu, že niekoľko stoviek miliónov euro z členských príspevkov vyhodili von oknom. Od roku 1990 prišli o 4 milióny členov, čím sa ich počet znížil z 11 miliónov na 7 miliónov.

DGB ale nie sú výnimkou a hoci to nesúvisí s továrňou v Nordhausene, spomenieme aj odborový zväz Ver.di. Podobne ako DGB ide o byrokratickú štruktúru ovládanú zhora smerom dole. Rozhodovanie je v rukách odborových šéfov a ich zamestnancov. A aj keby členská základňa chcela zväz riadený inak, rozhodnutie je na funkcionároch. Ver.di má niekoľko miliárd eur členských príspevkov uložených v investičnom fonde Blackstone, s ktorým má obchodné prepojenie. Asi si spomenieš na Ver.di v súvislosti s nedávnym štrajkom proti Deutsche Telekom, ktorý viedli Ver.di. Stojí za to dodať, že Blackstone je prepojený s Deutsche Telekom. Toto sú príklady vykorisťovania kapitalistickými spoločnosťami, ktoré fungujú po celom svete.

Stanovisko FAU k vyššie spomenutým investičným fondom je, že nejde o „kobylky“, ktoré pojedajú malé a stredne veľké „národné“ firmy, ako to vnímajú niektorí ľudia. Skôr sú to nájazdníci, špecifická kapitalistická forma maximalizácie ziskov. Okrem toho, FAU si nevšíma „národnosť“ kapitalistov a firiem. Vykorisťovanie je vykorisťovanie a je jedno či ho praktikuje „národný“ kapitalista alebo niekto „zo zahraničia“.

Koncept „národnej solidarity“ a jeho odmietnutie pracujúcimi

Na kampani BikeStrike už niekoľko týždňov parazituje aj neonacistická strana NPD. Neúspešne. Pracujúci nechcú mať nič spoločné s nimi ani s ich myšlienkou „národnej solidarity“. NPD bolo povedané, aby stiahli z webu odkazy na stránku, čo ignorovali a smerom k členom vydali výzvu k „národnej solidarite“ a nakupovaniu bicyklov. Ešte netušia, že pracujúci im nepredajú ani jeden;) Dobré duše z IT zväzu FAU pred pár dňami presmerovali všetky žiadosti z webu NPD prichádzajúce na www.strike-bike.de na web antifašistov na free.de. Náckov to asi pekne naštve, hehe.

IG Metall – keď odpor neovládneme, tak si ho kúpime

Vráťme sa ale späť k odborom, a to predovšetkým k zväzu IG Metall (IGM), ktorý sa pokúsil istým spôsobom podporiť štrajkujúcich z Nordhausenu. IGM patrí medzi najpočetnejšie zväzy v Nemecku a je súčasťou konfederácie DGB. Pracujúci z továrne neboli členmi IGM a v boji ich podporil len jeden miestny platený zamestnanec IGM (ako osoba, nie za zväz). Plus IGM zaplatil 2 autobusy na demonštráciu proti Lone Star vo Frankfurte nad Mohanom. V prvej polovici septembra však prišla ponuka. IGM sa ponúkli, že všetkým 135 pracujúcim vyplatia 2 000 EUR, ak vstúpia do IGM. Nadpolovičná väčšina to prijala, no žiadne peniaze zatiaľ nedostali. Kto by mal vyplatiť vyše 200 000 euro? Nikto iný ako DGB. Pokiaľ ide o pracujúcich, podľa informácií, ktoré máme, je možné domnievať sa, že z IGM vystúpia, keď dostanú peniaze. Koniec-koncov, nikdy nemali potrebu byť členmi týchto odborov.

Poďme ale ďalej k IGM. Po prvýkrát publikovali odkaz na BikeStrike až 30. septembra a to skrytý v online verzii ich časopisu. Pre pracujúcich z Nordhausenu nerobia nič, čo by bolo vidieť. Nie je to žiadna novinka. Ich bežný postup je prosiť o „sociálny plán“, čo je v skutočnosti mäkkšia verzia ako zostať nezamestnaný. Ide o socdemácke odbory, ktoré sú súčasťou kapitalistického systému. A oni (ich byrokrati) veria v jeho správnosť.

FAU – odbory tak trocha inak

Takže máme tu odborový zväz s niekoľko desiatok tisíc členmi, ktorý nerobí zhola nič a snaží sa kúpiť „štrajkujúcich“. A oproti nim je tu maličký anarchosyndikalistický zväz ako jediná organizácia, ktorá bola schopná navrhnúť a skoordinovať kampaň na podporu pracujúcich. O účinnosti veľkých odborových štruktúr s prokapitalistickým prístupom k problémom a politike asi už nemá význam hovoriť viac. Kampaň FAU našťastie podporuje na osobnej úrovni mnoho iných ľudí, pracujúcich, ale aj radových členov iných odborov. Uvidíme, ako to všetko dopadne. Dnes môžeme povedať s určitosťou len to, že anarchistické metódy odborárskej činnosti sa v konfliktnej situácii ukázali ako zatiaľ tie najúčinnejšie.

Podľa zdrojov FAU-MAP spracoval Michal Tulík (Priama akcia - Bratislava)