10 rokov boja proti práci na dobu určitú v hoteli SAS v Osle
27. január 2006
Článok Nórskej syndikalistickej federácie (NSF-MAP) opisuje vývoj pracovného konfliktu v hoteli SAS v Oslo. Je z roku 2002, kedy počet 210 pracujúcich silných lokálnych odborov poklesol, no neboli úplne zničené ani po prepustení jedného z aktivistov v roku 1999. Text bol rozšírený v rámci kampaní MAP proti sprostredkovateľským pracovným agentúram, práci na dobu určitú a nezamestnanosti v apríli 2002 a 2005.
Odvetviu hotelov a reštaurácií v Nórsku dominujú pracujúci na polovičný úväzok, na dobu určitú, charakteristická je flexibilita práce a ako všade, aj nízke percento organizovaných pracujúcich. Dôležitou výnimkou je odborový zväz v hoteli Škandinávskej leteckej spoločnosti (SAS) v Oslo. Je to najaktívnejšia a najsilnejšia odborová organizácia vo Federácii pracujúcich v hoteloch a reštauráciách.
V roku 1993 chcela SAS použiť externú firmu (sprostredkovateľskú pracovnú agentúru) a prepustiť 120 pracujúcich. Toto sa stretlo s masívnymi reakciami zamestnancov. Pripravili ilegálny štrajk a ostatní pracujúci prisľúbili, že ak sa SAS pokúsi uskutočniť svoje plány, hotel budú bojkotovať.
Tieto opatrenia ovplyvnili SAS natoľko, že stiahla plány a po rokovaniach nebol nikto prepustený. Spoločnosť súhlasila, že v budúcnosti nebude využívať externé firmy. Ale prešlo iba 6 mesiacov a došlo k pokusu porušiť dohodu. Tentoraz zamýšľali spolupracovať so známym kuchárom Bentom Stiansenom, ktorý mal byť nástrojom rozbitia odborov. Ak by otvoril svoju reštauráciu v hoteli SAS, iná reštaurácia by musela zavrieť a prepúšťať. Znamenalo by to oslabenie sily odborov, pretože veľa aktivistov pracovalo práve v nej. Dielenskí predáci získali správy od zamestnávateľov, že „Organizácia zamestnávateľov“ (NHO) chce tentokrát využiť ohromné prostriedky na zničenie odborov. Tie odpovedali mobilizáciou členov a vytvorením akčného výboru, ktorý zmobilizoval aj ostatných pracujúcich. Bolo prijaté rozhodnutie bojkotovať hotel. Napríklad, pracujúci vinárskeho monopolu potvrdili, že do hotela nebudú dodávať alkohol a pracujúci výťahového strojárstva a obsluhy vyhlásili, že v hoteli neopravia výťah. Všetky tieto kroky boli ilegálnymi solidárnymi akciami. Odborový zväz výťahového strojárstva, údržby a obsluhy už dostal pokutu 800 000 nórskych korún (80 000 libier) za nelegálne akcie v roku 1993 a dobre vie, aké je to byť zruinovaný.
Toto všetko spôsobilo, že Bent Stiansen upustil od plánov otvoriť reštauráciu. 15. marca 1994 prehlásil, že nebude obeťou boja medzi zamestnávateľmi a miestnymi odbormi. Odborový zväz to prijal ako čiastočné víťazstvo. Víťazstvo preto, lebo plány rozbiť odbory stroskotali. Čiastočné preto, lebo zamestnávatelia naďalej trvali na tom, že využijú najbližšiu možnosť a využijú externú firmu, brigádnikov a pokúsia sa odbory oslabiť. Stalo sa tak v lete 1994, keď zamestnávatelia vyhlásili, že budú prepúšťať stálych zamestnancov a nahradia ich brigádnikmi a nadrábaním. Výsledkom bol neoficiálny štrajk.
Bol vytvorený štrajkový výbor a prepustení zamestnanci začali protestnú štrajkovú hladovku. Zamestnávatelia sa museli vzdať, ale, žiaľ, len dočasne. Vyhlásili, že znovuzamestnajú prepustených, neskôr však opäť prepúšťajú a začínajú veľmi silnú kampaň proti odborom a ich členom. Odborový zväz vzniesol proti prepúšťaniu súdnu žalobu a súd vyhral. Konflikt bol diskutovaný vo všetkých veľkých denníkoch a novinách v Nórsku.
Jedným z dôležitých dôvodov úspechu pracujúcich hotela SAS je fungovanie odborového zväzu zdola nahor a to, že odbory sa vo veľkej miere sústredili na vytvorenie dôverného prostredia medzi pracujúcimi bez ohľadu na zručnosti, kvalifikáciu, farbu pleti či pohlavie. V odboroch nie sú zamestnaní žiadni predáci alebo delegáti na plný úväzok a dôležité rozhodnutia sú prijímané členmi a členkami na schôdzach. Tento antiautoritársky prístup vytvára priamy aktívny vzťah k vyriešeniu problémov a delegáti odborov nie sú zodpovední manažmentu. Na mnohých pracoviskách sú zástupcovia/zástupkyne odborov prví/é, ktorí/é sa dostanú k „interným“ informáciám a akceptujú príkaz mlčať o nepríjemných skutočnostiach. Miestny odborový zväz v SAS porušil túto tradíciu tým, že informácie rozširuje medzi ostatných a často publikuje v denníkoch a časopisoch, čím dráždi lídrov SAS a zástupcov Organizácie zamestnávateľov.
Ďalším dôvodom je, že neuznávajú oficiálne odborárske štruktúry v Nórsku. Spochybňujú členstvo v oficiálnej konfederácii odborov (LO) a chodia priamo za ostatnými pracujúcimi a informujú a mobilizujú ich. Napríklad, v roku 1992, kedy LO viedla celoštátne vyjednávania o mzdách, boli miestne odbory v SAS jedny z odborov, ktoré boli ochotné ísť aj do legálneho štrajku. Povedali však, že štrajkovať budú len v prípade, že LO bude ochotná zorganizovať účinný štrajk s jasnými požiadavkami.
Preklad z www.iwa-ait.org: dd. Vyšlo v 5. čísle časopisu Bieda ducha.
Korektúry: MT