Antifašisti to 1. februára neodflákli

6. február 2007

Na námestie SNP sme prišli asi 15 minút po šestnástej hodine. V rohu stolík, nad ním sa krčil pán Laššák a pri stolíku stáli „na stráži“ traja iniciatívni milovníci slobody slova. Za nimi asi dva metre legitimovali práve skupinku 4 nazi-skinheadov policajti. Potom nám oči padli na menšiu skupinku ľudí na námestí. Priblížili sme sa pod sochu partizána a pripojili ku skupine. Dostali sme letáky a približné informácie o tom, čo sa dialo kým sme prišli na námestie.

V skupine panovala celkom dobrá nálada, počtom tu v tej chvíli bolo okolo 30 ľudí. Boli sme zahalení, niekto okuliare, iní šatky. Všade naokolo bolo vidno policajtov v uniformách či už mestských alebo štátnych, rovnako aj tajných. Prebiehal vzájomný monitoring – prítomní novinári svoje blesky hladne púšťali na protidemonštrantov, od nás si niekto fotil zúčastnených iniciátorov slobody slova, takisto oni neváhali a fotografovali.

Boli rozdelení do troch skupín, jedna (štvorčlenná) zahalená v pláštenkách s kapucňou, pravdepodobne aj s mimobratislavským podporovateľom SP. Druhá skupinka, títo neboli zahalení a sem patrili aj najväčší tanečníci (päťčlenná), ktorí nás príjemne pobavili a na ktorých sa zniesli najväčšie posmešky („torten šnajder“, „ukáž koľko máte snehu doma“ :)) a tretia, kde boli nazi-skinheadi (šesťčlenná).  

Námestie sme udržiavali obsadené. Predtým roztrúsení ľudia sa zhŕkli k sebe pri slovných prestrelkách. K priamemu konfliktu neprišlo, počty iniciátorov boli slabé, hoci sa tvárili sebavedome a uškŕňali sa, na viac ako občasné výkriky a monitoring sa nezmohli. Po trištvrte hodine, sa skupina dohodla, že odchádzame z obsadeného námestia. Najskôr sme zatlieskali našim bavičom a potom sa pobrali preč poza sochu partizána. Pochod sa potom ale zastavil, vrátili sme sa a po chvíli pokračovali smerom k McDonaldu. Neviem  presne prečo, pravdepodobne polícia zachytila skupinu 2 iniciátorov, ktorí nás chceli nasledovať. Viacerí od nás odmietli policajnú ochranu a starostlivosť. Mne je jasné, že na takéto zhromaždenie, treba prichádzať s tým, že síce dobre dopadne, ale fyzická konfrontácia je aktuálna a poslúchanie policajtov je kontraproduktívne vzhľadom na cieľ akcie.

Pobrali sme sa teda preč, pri priechode neďaleko Tesca nás dobehli „tanečníci“. Sformovali sme sa šiesti, pripravení ich rozbiť. S tým ako sa zmenšovala vzdialenosť medzi chlapcami a nami, viditeľne ich začalo opúšťať počiatočné hrdinstvo a nakoniec nás neatakovali inak ako slovami, tiež bez valného úspechu – vyvolávali v nás skôr pobavenie. Stáli sme takto oproti sebe asi 2 minútky než prišla hliadka a postavila sa medzi nás a náckov, ktorých legitimovala. Očividne sa na ich hláškach typu „oni nás chcú zbiť!“, „sú zamaskovaní - to je utajovanie identity!“ tiež  dobre bavila. Naša skupina sa potom pobrala na Šafárikovo námestie, my sme sa odpojili a šli iným smerom.

Ak bolo cieľom akcie  obsadiť námestie – podarilo sa. Vzhľadom na to že o akcii, ktorá mala iniciovať a podporovať slobodu  slova, sme sa dozvedeli dva dni vopred, organizovanosť bola výborná (spoločný odchod, monitoring, letáky, transparent, médiá, blokovanie, vtipné slovné zosmiešňovanie a pripravenosť na fyzický odpor).

Napísal člen PA